Za Mlynskú dolinu sa môžeme stále hanbiť

Študenti a absolventiJozef Gašparík
Za Mlynskú dolinu sa môžeme stále hanbiť

Najväčšie študentské mestečko obýva viac ako 6-tisíc študentov z celého Slovenska. Za viac ako 60 rokov svojej existencie sa zmenilo len minimálne. Preplnené autobusy, pôvodné linoleum na chodbách  a v izbách, staré okná, plesnivé sprchy...

 

Štúdium v Západnej Európe je spravidla sprevádzané kvalitným prostredím. Krajiny si totiž uvedomujú, že investícia do vzdelania sa im v budúcnosti násobne vráti. Výnimkou nie sú ani internáty. Ak si chcú udržať mladých ľudí doma a prilákať ďalších zo zahraničia, je nevyhnutné poskytovať kvalitu vzdelania aj prostredia. 

V Estónskom Tartu pripomínajú internáty hotel, kde sa do izby dostávate čipovou kartou. Vo Fínsku sú univerzity, ktoré poskytujú svojim študentom byty. Každý študent tak dostane vlastnú izbu a ak má čas relaxovať, môže využiť aj spoločnú saunu alebo posilňovňu, ktorá je k dispozícii pre jeden blok.

Aj susedné Česko si úroveň študentského ubytovania drží vyššie. Nečudo, že tam študuje takmer 20 tisíc Slovákov... Najlacnejšie internáty v Brne stoja približne 130 EUR na mesiac. K dispozícii sú spoločné sprchové kúty pre jedno poschodie. Ženy a muži sú, samozrejme, oddelení. Napriek tomu, že ide o menej kvalitný internát, stále sa díva na Mlynskú dolinu z vrchu. Brno si však uvedomuje, že internát sám o sebe nestačí. Preto sa mesto snaží zabezpečiť aj pravidelnú verejnú dopravu v smere k univerzitám. V minulosti dokonca samospráva vyčlenila pozemky, ktoré poskytla univerzitám na vybudovanie vedeckých parkov.

Dočkáme sa toho niekedy na Slovensku?

Samozrejme, ceny ubytovania sú u nás výrazne nižšie. Ani tie však nezabezpečujú to, aby počet študentov na internátoch rástol. Preplnené ranné linky (ktoré sú plné 50 rokov) len odzrkadlujú žalostné nezáujem o vysoké školstvo. Aj keď, prichádza svetielko nádeje v podobe rekonštrukcií budov, nakoľko tie súčasné sú na hranici nie len dobových štandardov, ale najmä na hranici ľudskej dôstojnosti. S výnimkou manželských internátov, ktoré boli v rámci nášho najväčšieho campusu prerobené ako prvé. Šturák a Átriové domčeky toľko šťastia doposiaľ nemali.

Iróniou toho celého boli vyjadrenia ľudí v prvej vlne pandémie. Z Mlynskej doliny sa stalo zariadenie pre povinnú štátnu karanténu. Sociálne siete boli plné vyjadrení o tom, aké nedôstojné podmienky pripravil štát pre ľudí vracajúcich sa na Slovensko. Tisíce vysokoškolákov, ktoré tam strávili omnoho viac ako ‘‘ karanténne dva týždne‘‘ sa mohli len so slzami usmievať. 

Ostáva nám len dúfať, že sa školstvo v našej krajine stane skutočnou prioritou pre štát aj samosprávy. Príkladov zo zahraničia je množstvo. Mlynská dolina má obrovský vedecký a ekonomický potenciál, ktorý ostáva nevyužitý. Ak by sme rozmýšľali dopredu, mohli tu byť priestory pre startupy, firmy, šport, coworking, vedecké centrá a množstvo ďalších aktivít, ktoré by lákali mladých ľudí aj zo zahraničia. Bohužiaľ na takúto zásadnú zmenu bolo už včera neskoro. 

Ak bol tento článok pre vás užitočný, budeme veľmi radi, keď nás podporíte jeho zdieľaním na sociálnych sieťach. Ďakujeme!