Simona Hanusová sa o možnostiach agentúry Smaller Earth dozvedela v škole. Vyskúšala si rôzne pozície už ako študentka. Naposledy sa programu zúčastnila ako čerstvá absolventka. Plnenie cestovateľských snov a túžba zažiť niečo nové, ju v lete zaviedli do štátu Connecticut, mesta Kent.
Cenovo tam rozdiely, zdá sa mi, nie sú. Líšia sa len pozície, ktoré môžete vykonávať. Ako študentka som vypomáhala v kuchyni. Tento rok, po ukončení štúdia, som pomocné práce robiť nemohla, mala som v ponuke len prácu s deťmi. Od starších účastníkov sa očakáva, že budú mať lepšiu úroveň jazyka, aj preto je to takto členené.
Mali sme dva druhy programov, denný a viacdenný. Počas pracovných dní sme sa venovali rodinám s deťmi. Cez víkend k nám zase chodili dospelí, ktorí mali rovnaký program, len s aktivitami navyše.
Od ôsmej do pol deviatej sme mali raňajky, po ktorých nasledovalo stretnutie vedúcich. Preberali sme plán celého dňa, rôzne aktivity, prestávky na občerstvenie, prípadne sme do rozvrhu zahrnuli špeciálne požiadavky. Všetky tieto aktivity sme s účastníkmi spoločne absolvovali. Na večer niektoré z detí odchádzali. Pre tie, ktoré ostávali cez noc na viac dní, sme ešte organizovali karaoke, detské oslavy alebo talentové súťaže. Záviselo to od programu, ale stále sme sa snažili vymyslieť niečo nové.
Celkovo v Amerike, ani v kempe, sme výrazné obmedzenia nemali. Len hostia museli mať očkovací preukaz alebo negatívny test. My, ako zamestnanci, sme žiadne obmedzenia nepociťovali. Nemuseli sme mať respirátory, stačili rúška. Boli síce v teplých dňoch nepríjemné, ale dalo sa na ne zvyknúť.
Najviac určite cestovanie, ale aj nová skúsenosť, pretože niečo podobné sa dá na Slovensku zažiť len ťažko. Skúšala som brigády aj u nás, ale skôr administratívne práce. K práci s deťmi som nemala možnosť sa dostať.
Túto agentúru mi najprv odporučila kamarátka na sociálnych sieťach. Bližší kontakt, ktorý ma, dá sa povedať, presvedčil, bol až na univerzite, kde som študovala. Mali vlastný informačný stánok a tam som sa oboznámila s ponukou programov. Čiže som sa o nej dozvedela prostredníctvom reklamy a tak nejak spontánne som sa pre ňu rozhodla.
To je trochu komplikovanejšie. Camp Leaders organizujú každý rok Camp Fair, ktorý sa koná v Bratislave. Je to stretnutie všetkých kempov, ktoré majú záujem o prijatie Slovákov ako pracovnú silu na leto. Tí si potom jednotlivých účastníkov posúvajú a vyberú si tých, ktorí spĺňajú ich požiadavky. Najlepších uchádzačov okamžite informujú o prijatí, ale nechávajú si menej vyhovujúcich do zálohy, pre prípad, že by sa neskôr uvoľnilo miesto.
Ja som, našťastie, s týmto problém nemala a vybrali ma do programu ihneď.
Cena je trochu vyššia, ale ako som spomínala, mám skúsenosti s administratívou. Tým pádom viem, že všetko potrebné vybavovanie stojí veľa práce. Z tohto pohľadu mi suma pripadá primeraná.
Samozrejme, každý má strach. Aj pre mňa bolo prvé vycestovanie do Ameriky stresujúce. Aj napriek tomu, že som sa v tom čase učila angličtinu jedenásty rok. Základy som ovládala, trvalo mi však asi dva týždne, kým som si zvykla na hovorené slovo. Potom sa už aj na mňa nalepil akcent a nemala som problém porozumieť, aj keď na mňa niekto hovoril v zrýchlenom tempe.
Úroveň jazyka preto nemusí byť perfektná. Keď som pracovala ako študentka v kuchyni, mala som kolegov z Mexika alebo z Južnej Ameriky. Rovnakej národnosti sme mali aj vedúcich, s ktorými pri takýchto pozíciách mohli komunikovať.
Uff, tých bolo veľa. Bola som napríklad na Floride, v New Yorku, vo Washingtone alebo pri Niagárských vodopádoch. Často po práci som navštevovala aj okolie kempu. So známymi sme chodili do zábavných parkov, do kín či pohostinstiev, čiže klasický program pre mladých. Mohla by som menovať aj viac, ale bolo toho naozaj veľa.
Určite stretnúť nových ľudí a spoznávať inú kultúru. V programe som ešte stále registrovaná. Dokonca, s vedúcimi programu a s účastníkmi som celý čas v kontakte. S mnohými už od prvého roku pohovoru. Boli sme a stále sme taká menšia rodina.
Po ukončení štúdia som sa zamestnala v medzinárodnej firme, v ktorej je znalosť angličtiny nevyhnutná. Počas programov som sa naučila plynule komunikovať, takže, za jazykové znalosti som naozaj vďačná.
Uvidíme, ak sa naskytne dobrá príležitosť, nevidím v tom problém. Vedúci z programu sa mi už ozývali a dali mi ponuku, ísť do Ameriky aj nasledujúce leto. Moja aktuálna práca mi to však nedovolí. Ale rekreačne sa tam plánujem vrátiť aspoň raz.
Ak sa vám rozhovor páčil, odporúčame prečítať Študentka Anna: Slovensko a Ukrajina sú si podobné. Najväačší rozdiel je v prístupe k vzdelávaniu.