Študentka Mária Kvasnicová: Dánsky školský systém má k študentom viac dôvery

Študentka BSc. Mária Kvasnicová sa po úspešnom ukončení štúdia na Obchodnej akadémii v Trenčíne rozhodla pre štúdium v Dánsku. Tretím rokom navštevuje University of Southern Denmark, odbor International Economics and Business Relationships. Tento rok získala titul: Bachelor of Science. V rozhovore sa dočítaš, aké boli jej začiatky, ako prebieha napríklad skúškové a v čom sa z jej pohľadu líši dánsky školský systém od toho nášho.

Kedy a prečo si sa rozhodla ísť študovať do Dánska? Zvažovala si aj Slovenskú školu?

Prvýkrát som začala uvažovať o štúdiu v zahraničí, keď som na strednej škole videla plagát. Začalo ma to lákať a zisťovala som si o tom viac informácií. Presvedčilo  ma najmä štipendium v hodnote 600€ atraktívne finančné ohodnotenie za prácu, aj v prípade študenta. Nad slovenskou vysokou školou som neuvažovala vôbec. Lákalo ma jednoducho zahraničie, nový, úplne iný život. Tak som do toho šla. 

Čo bolo pre teba zo začiatku najťažšie?

Zvládnuť to finančne. Život je tu drahý. Už samotný príchod do Kodane bol náročný, keďže som nemala kde bývať, žila som v rôznych hosteloch. Potom som si síce našla ubytovanie, ale bolo pre mňa veľmi drahé. Dôležité ale bolo, že už som mala adresu, kde som sa mohla prvýkrát zaregistrovať. Na to, aby mohol v Dánsku fungovať, potrebuje CPR. Je to niečo ako rodné číslo. 

Nemala si problém s jazykom? Boli aj nejaké trapasy?

S jazykom som nemala väčší problém. Akurát hodiny Dánčiny sú diametrálne odlišné od toho, ako v skutočnosti Dáni rozprávajú. Oni majú taký zvláštny prízvuk, ktorý je ťažké napodobniť. Takže keď som sa zo začiatku pokúšala s nimi komunikovať, nerozumeli mi. Niektoré slovíčka mi ale prišli vtipné, ako napríklad: „mor“ – mama alebo „kunde“ – zákazník. 

Ako sa ti páči dánsky systém školstva? Ako napríklad prebiehajú skúšky?

Čo sa týka skúšok, niekedy je to ťažšie, inokedy ľahšie. Veľa skúšok je tzv. „open book exam“. Môžeme si teda otvoriť poznámky alebo knihu. Máme aj ústne skúšky, kde nie sú povolené žiadne pomôcky. Vtedy sa musím spoliehať na vlastnú hlavu. Takisto záleží aj od prístupu profesora. Za tie roky, čo študujem, som už zažila všeličo. Na jednom predmete sme mali vyslovene samoštúdium. Robili sme veľa cvičení, ktoré sme si museli naštudovať bez toho, aby nám boli vysvetlené.  Každé dva týždne sme ešte písali tzv. „multiple choice test“. Na tento predmet nespomínam rada, keďže 70% študentov vtedy z tohto predmetu neprešlo. 

Myslíš si, že  dánsky školský systém funguje lepšie ako ten náš? V čom vidíš najväčšie rozdiely oproti nášmu školstvu?

Ja si myslím, že tu v Dánsku sú ľudia pripravenejší na prácu. Hlavne preto, že dánske školy sa snažia teóriu prepájať s praxou. V predposlednom semestri máme prax a mnohí s firmami spolupracujú aj pri písaní bakalárskych a diplomových prác. Myslím si, že práve prax na slovenských školách často chýba. Česť výnimkám. 

„Veľa univerzít má oddelenie, ktoré pomáha študentom s ich budúcou kariérou. Niečo ako kariérne poradenstvo. Okrem toho toto oddelenie pomáha študentom s hľadaním firmy na prax. Bežnou súčasťou univerzít sú tiež poradcovia, a psychológovia, na ktorých sa môžeme obrátiť, keď sme v strese, v depresii, alebo si nevieme rady s nejakým predmetom. Vždy sa nám snažia skutočne pomôcť.“

Dánsky školský systém má viac dôvery voči študentom. Neexistuje tu povinná dochádzka. Ak študentovi vyhovuje chodiť na prednášky, a lepšie sa mu tak učivo dostáva do hlavy, chodí tam. Ak mu to nevyhovuje, alebo to nestíha kvôli práci, nemusí tam chodiť. 

V neposlednom rade je to garancia bezplatného štúdia po celý život. To znamená, že študent môže vyskúšať viacero univerzít, a zistiť, čo ho baví a v čom chce pokračovať.  

Je niečo čo sa ti na štúdiu v Dánsku nepáči, a čo si si predstavovala úplne inak?

Jediné, s čím sa nestotožňujem, sú voliteľné predmety. Každý rok sú to 3 tie isté predmety. Čiže by som ich ani nenazývala voliteľné, keďže si ich musím zvoliť všetky. Tiež sa mi nepáči, že za posledné 2 roky zrušili veľa odborov v angličtine. Je to kvôli nariadeniu vlády, ktoré vydala vysokým školám. 

Bolo pre teba ťažké nájsť si prácu? Aká bola tvoja prvá pracovná skúsenosť?

Nájsť prácu nebolo ľahké. Našťastie, asi po mesiaci som videla ponuku na Facebooku na upratovanie bytov ako freelancer. Prácu som dostala, len mi nemohli zaplatiť. Čakala som na spomínané CPR. Len ak ho máš, môžeš si otvoriť bankový účet. Vybavenie týchto záležitostí trvalo viac ako 5 týždňov, pretože nastala chyba v žiadosti. Prvú výplatu som tak dostala až koncom októbra. Dovtedy som žila na lacnom chlebe a pečeňovej paštéte.

Stíhaš aj naďalej popri škole pracovať? 

Áno stíham. Momentálne pracujem ako umývačka riadu v jednej z popredných reštaurácií v meste. Chodia tam fakt zaujímaví ľudia. Napríklad budúci rok sa bude v Sønderborgu konať etapa Tour de France. Pán premiér aj s delegátmi sa rozhodli najesť práve u nás. Pred pár dňami sme tu mali aj slávnych dánskych hercov. Teraz očakávame kráľovnú, ktorá prichádza do regiónu každé leto. Vlastní totiž letné sídlo 15 km od Sønderborgu

Môžeš si dovoliť z výplaty aj šetriť?

Mala som aj svetlé obdobia, keď som zarobila dosť na to, aby som pokryla výdavky, a popri tom stihla aj šetriť, aj cestovať. Teraz je situácia komplikovanejšia, keďže som bola v zahraničí. Vypukla Koronakríza a ja som nesplnila podmienky na pridelenie štipendia. 

Ako je to so štipendiom? Prečo si ho nedostala? 

Podmienky pre európskych študentov sú také, že potrebujú odrobiť mesačne minimálne 43 hodín. Vtedy majú nárok na štipendium. Potom už nie problém, a  majú život „ako v bavlnke.“ Študenti mimo EÚ nárok na štipendium nemajú. Ale napríklad dánski študenti majú štipko automaticky, bez splnenia akýkoľvek podmienok. 

Keby si sa mala znova rozhodnúť, rozhodla by si sa rovnako?

Áno, rozhodla by som sa tak znovu. Aj keď to bolo zo začiatku možno ťažšie, ako som si myslela. Keď som počúvala prezentácie od bývalých študentov, čo robili na školách, bolo to naozaj lákavé. Všetko servírovali ako na zlatom podnose. Išla som do toho s pocitom, že to nebude až také náročné. Keď ale človek  prekoná ťažké začiatky, dá sa to zvládnuť. Musím povedať, že aktuálne som tu veľmi spokojná. Zvykla som si tu a usadila som sa. Viem si už všetko zariadiť bez najmenších problémov. 

Plánuješ ostať v Dánsku žiť natrvalo, alebo sa chceš časom vrátiť?

Na Slovensko sa už neplánujem vrátiť natrvalo. Určite budem navštevovať rodinu a priateľov, ktorých tu mám, ale žiť tam nechcem. Lákal ma život v Dánsku, a tak som si tento sen splnila. Páči sa mi mentalita miestnych ľudí. Samozrejme, aj z ekonomického hľadiska je to tu zaujímavejšie ako na Slovensku. V rámci kariéry by som sa ale chcela dostať do Medzinárodného menového fondu, ktorý je v USA. Takže možno v Dánsku natrvalo neostanem.