Šimon Kotvas: Študentské časti akademických senátov sú európsky unikát

Hovorí sa, že k charakteristickým vlastnostiam študenta patrí sťažovanie sa. Mnohí ale vôbec nevedia, že univerzity na Slovensku fungujú na princípe zastupiteľskej demokracie. Podobne ako mestá či obce. Šimon Kotvas študuje prekladateľstvo a tlmočníctvo na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Od novembra tu stojí na čele Študentskej časti Akademického senátu. Ak ti nie je celkom jasné, čo to vlastne ten senát je, alebo ak by si chcel/a tiež rozhodovať o dôležitých veciach v akademickom prostredí, prečítaj si náš rozhovor.

AKÉ VÝZNAMNÉ ZMENY UROBILA ŠTUDENTSKÁ ČASŤ AKADEMICKÉHO SENÁTU FIF UK V OSTATNOM ČASE?

V minulom akademickom roku sme sa pričinili o zrušenie indexov na našej fakulte. Na to sme asi najviac hrdí. Boli sme pri výberovom konaní na nového bufetára v budove na Gondovej ulici. Nakoniec bol síce zvolený ten istý človek, no aj vďaka nám mu boli stanovené nové podmienky – musí prijímať platbu kartou, rozšíriť ponuku o teplé jedlá, nepoužívať jednorazové plasty a brať ohľad aj na životné prostredie. Oddychová miestnosť, ktorá bola predtým súčasťou bufetu, sa sprístupnila všetkým študentom, nie len zákazníkom. V lete plánujeme podobný priestor na oddych s tulivakmi a stoličkami, urobiť aj v átriu. Z tých dávnejších zmien sa nám podarilo znížiť poplatky za prijímacie skúšky a za nadštandardnú dĺžku štúdia. Ďalej sa nám podarilo zriadiť skrinky na úschovu batožiny pri vchode do budovy a zväčšiť oddychovú miestnosť a zariadiť ju novým nábytkom.

OD BUDÚCEHO AKADEMICKÉHO ROKA VSTÚPI DO PLATNOSTI AJ NOVÝ ŠTUDIJNÝ PORIADOK. TEN TIEŽ PRINÁŠA NIEKOĽKO PROŠTUDENTSKÝCH ZMIEN. AKÉ?

Áno, zrušili sme napríklad zbytočné potvrdenie o nulových záväzkoch s Ústrednou knižnicou FiF UK, ktoré si študenti museli vybavovať po štátniciach. Namiesto dvoch exemplárov záverečnej práce bude po novom stačiť jeden. Zmenia sa aj kontrolné etapy štúdia. To znamená, že študenti budú mať väčšiu slobodu, čo sa týka predmetov a kreditov. Menia sa aj podmienky, za ktorých môže sa môže študent vzdelávať podľa individuálneho študijného plánu. Sme radi, že sa nám sme mohli byť pri jeho tvorbe a že jeho kvalitu ocenil aj celouniverzitný senát.

ODKIAĽ ČERPÁTE TÉMY, KTORÝM BY STE SA MALI VENOVAŤ?

Najmä zo študentskej ankety. Povinnosťou každej fakulty je na konci semestra umožniť študentom, aby sa vyjadrili k predmetom, vyučujúcim a celkovo k životu na fakulte. Máme šťastie na to, že vedenie fakulty sa k výsledkom ankety vždy vyjadrí. Aj katedry tlačí do toho, aby brali študentskú anketu vážne. Samozrejme, len ak sú vyjadrenia napísané konštruktívne a slušne.

A OKREM ANKETY?

Dostávame podnety e-mailom, občas aj na chodbe... Ale aj tak stále najviac čerpáme práve z ankety. Keďže je anonymná, študenti ju občas aj zneužívajú, ale stále je pre nás dôležitá. Okrem toho si aj sami všímame, čo funguje a čo nefunguje.

V AKADEMICKOM SENÁTE SÚ VÄČŠINOU NAJVÁŽENEJŠÍ ČLENOVIA FAKULTY. MÁTE AKO ŠTUDENTI POTREBNÝ REŠPEKT?

Ako od koho. Závisí to asi od veku, ale aj mentálneho nastavenia. Môžem ale povedať, že v tejto oblasti sa veci, našťastie, pohli dopredu. Navyše cítime podporu vedenia fakulty. To nikdy nerobilo rozdiely v tom, či je senátor zamestnanecký alebo študentský. Sme jeden celok. A aj od nás sa očakáva, že svoj mandát budeme aktívne vykonávať. Vedenie je rado, že makáme. Okrem toho máme veľmi  dobré vzťahy s predsedom akademického senátu, doktorom Bačom. On sa rád zúčastňuje aj našich interných zasadnutí. Teda zvrchu podpora je, horšie je to zospodu, od našich kolegov a kolegýň. Napríklad v podobe účasti vo voľbách, reakcii na naše aktivity či na účasť v ankete.  Hoci je teraz azda najlepšia za ostatné roky, za čo sme, pochopiteľne, vďační. Všetky naše zasadnutia sú verejne prístupné, aj pre študentov. No väčšinou na ne nikto nechodí. To je škoda.

AKO JE TO VLASTNE S TÝMI ČASŤAMI? KAŽDÁ UNIVERZITA MÁ UNIVERZITNÝ SENÁT, POTOM FAKULTNÝ SENÁT...

Skúsme si to pripodobniť k Bratislave. Fakultný senát je vlastne ako mestská časť, napríklad Bratislava – Staré mesto. Dekan fakulty je v tom prípade starosta mestskej časti. Náš senát je potom ako miestne zastupiteľstvo. Je to podobný model samosprávy, akurát v akademickom prostredí. Zástupcovia sú rovnako volení vo voľbách v pravidelných intervaloch. Namiesto viacerých volebných obvodov, v Starom meste podľa ulíc, máme ale my, študenti, len jeden obvod. Zamestnanci majú volebných obvodov viacero a sú rozdelené podľa  katedier.

A TEN UNIVERZITNÝ SENÁT?

Tomu sa hovorí veľký. Na príklade Bratislavy je to niečo ako magistrát. A rektor je vlastne ako primátor. Kolegovia z politológie možno budú reptať za nevhodný príklad, no ako translatológ som si to dovolil zjednodušiť, aby ste mi lepšie porozumeli. Kandidatúra je tam taká istá, aj zastúpenie študentov je podobné. Nie je ale pravidlom, že študenti z veľkého senátu sú aj v tých svojich fakultných. U nás to tak teraz má iba jedna senátorka. Oni sú samostatným orgánom so samostatnými voľbami.

ČO MUSÍ ŠTUDENT UROBIŤ, ABY MOHOL BYŤ SÚČASŤOU AKADEMICKÉHO SENÁTU?

Raz do roka, u nás zvyčajne v októbri, sa vyhlasujú voľby. Vtedy musí ohlásiť svoju kandidatúru. Všetci naši študenti o tom dostávajú informačný e-mail, aj s podrobným návodom. Za senátora môžu študenta navrhnúť spolužiaci. Ak sa sám rozhodne kandidovať, navrhne seba samého. Kandidatúru posiela predsedovi volebnej komisie. Prikladá aj svoj volebný program. Do študentskej časti sa potom volí desať členov.

BÝVA AJ PREDVOLEBNÁ KAMPAŇ?

Volebný program dávame na naše webové stránky a aj na sociálne siete. Kandidáti si  programy môžu vyvesiť na nástenky v škole. Agitácia je ale dovolená len mimo výučby a nemala by to byť agresívna kampaň. Prísne zakázané je aj vydieranie. Napríklad, ak by kandidoval doktorand, nemôže vydierať svojich študentov, že ak ho nebudú voliť, nespravia skúšku... Našťastie s tým nebývajú problémy.

ŠTUDUJEŠ PREKLADATEĽSTVO A TLMOČNÍCTVO. PREČO SI SA ROZHODOL ANGAŽOVAŤ V AKADEMICKOM SENÁTE?

V roku 2016, keď som bol prvák, bolo ešte povinné verejné predstavovanie kandidátov do akademického senátu, spojené s diskusiou. Ja, ako nováčik plný ideálov, som sa naň išiel pozrieť. Z približne 3000 študentov sme tam vtedy prišli traja. Jeden z tých senátorov si ma tam všimol a na druhý deň ma oslovil v električke, či by som si to sám nechcel skúsiť. Tak sme si vymenili kontakty a pomohol mi napísať program. Doma ma trochu odhovárali, že si ako prvák pridávam zbytočné starosti, no vyšlo to.

ALE VTEDY SI EŠTE NEBOL PREDSEDOM ŠTUDENTSKEJ ČASTI, ŽE?

Nie, to som bol len radovým členom. Až keď mi začínal tretí rok v senáte, tak som sa stal druhým podpredsedom študentskej časti. Predsedom našej časti a podpredsedom celého senátu som sa stal až teraz, v novembri.

NAPRIEK TOMU, ŽE SI TEDA PÔVODNE NECHCEL ROBIŤ TAKÚTO KARÉRU, ČO TI TO DÁVA?

Veľmi sa mi zlepšili mäkké zručnosti a prezentačné schopnosti. Naučil som sa formálnu úpravu návrhov a dôvodových správ. Taktiež viem napísať zápisnicu. Po štyroch rokoch senátorovania by som si, napriek mladému veku, trúfol byť napríklad poslancom v nejakom miestnom zastupiteľstve, keďže robíme podobné veci – schvaľujeme rozpočty, sedíme v komisiách, riešime personálnu agendu, diskutujeme a hlasujeme... Toľko asi z formálnych vecí.

A Z NEFORMÁLNYCH?

Mal som vždy veľké šťastie na ľudí, ktorých som v senáte stretol. Zistil som, že aj niektorí vyučujúci sú celkom fajn, hoci si to študent nemusí hneď všimnúť, ak je vyučujúci len schovaný za pultíkom v prednáškovej miestnosti. Najviac si pochvaľujem svojich študentských kolegov a kolegyne. Vieme sa porozprávať nie len o fakultných veciach. Nnajmä v tomto poslednom zložení. Nechcem sa chváliť, keďže ho vediem ja, no asi niečo naozaj robím dobre... Ako partia sme teraz najviac akcieschopní. Síce mi to potom dáva aj viac starostí, no som za to rád. Samozrejme, patria k tomu aj menej príjemné veci. Sedím napríklad v disciplinárnej komisii. Nie sú to príjemné zasadnutia, ale aspoň viem, ako to funguje.

TO ZNIE TAK, ŽE ŤA SENÁT CELKOM ZAMESTNÁVA. STÍHAŠ POPRITOM VÔBEC ŠKOLU, PRÍPADNE NEJAKÚ PRÁCU?

Áno, pracujem v odbore na polovičný úväzok. Som za ňu rád, hoci to je len pozícia pre študentov. Okrem toho chodím hrávať ako organista. Sobáše a pohreby sa tiež dejú v mojom živote, aj keď nie sú moje vlastné... Od minulého roka popri tom študujem aj manažment v kultúre na Masarykovej univerzite v Brne. Aj vedomosti odtiaľ využívam pri vedení senátu. Občas mávam pocit, že sa na mňa všetko sype, ale potom sa to akosi vždy utrasie. Aspoň som nútený si lepšie plánovať život. A stojí to za to. Ešte pred mojim nástupom do vedenia nás viacerí ľudia, nezávisle od seba, označovali za jeden z najfunkčnejších senátov na Slovensku. Na jednej strane je to lichotivé. Na druhej je zasa smutné, že inde to tak nemajú.

AKO FUNGUJÚ V ZAHRANIČÍ?

Takýto zastupiteľský systém nie je na západných univerzitách zaužívaný, najsilnejší je práve u nás a v Česku. Ide teda minimálne o európsky unikát. Čo sa funkčnosti týka, tak za akýsi vzor v slovenskom prostredí sme dlho považovali senáty na MatFyze a na Prírodovedeckej fakulte UK. Mimo Bratislavy to je trochu smutnejšie, ale nemám toľko relevantných informácii, aby som hovoril menovite. Kto by ale mal záujem o nejakú formu „družobnej“ spolupráce, nech sa ozve, budeme len a len radi.

A V ČECHÁCH?

Tam to majú trochu iné. Najmä čo sa týka postavenia senátu ako celku. Ale napríklad aj IT vybavenie je na takej úrovni, že si môžu dovoliť mať voľby do senátu elektronicky. Na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity, ktorá je vnímaná ako naša sesterská univerzita, je byť v akademickom senáte veľká česť. Dostať sa tam je malý zázrak. Majú 15 študentských mandátov z celkových 31 a keď mali naposledy voľby, kandidovalo 38 študentov. Také číslo by sme u nás dostali, ak by sme zrátali všetkých uchádzačov za posledných, cca šesť rokov. To ma, samozrejme, mrzí, ale treba myslieť na to, že Praha mala vždy trochu iný vývoj ako Bratislava.

ČÍM TEDA UNIVERZITY MOTIVUJÚ ŠTUDENTOV, ABY SA O SENÁTORSKÉ POZÍCIE ZAUJÍMALI?

Neviem, ako univerzity, ale ja osobne to vám všetkým určite odporúčam skúsiť. Nemáte, čo stratiť, len získať. Spoznáte fakt skvelých ľudí, zrazu uvidíte každý kút vašej alma mater úplne inak a okrem kolónky v životopise sa naučíte toho veľmi veľa. Nie je to pravidlom, no senátorský výkon býva odmeňovaný štipendiom. O tom, že naša práca má zmysel, sa môžete presvedčiť aj na sociálnych sieťach.