Rozhovor: Študenti by sa nemali nechať odradiť chýbajúcimi skúsenosťami, niekedy to môže byť výhoda

Natália Vedejová pracuje popri štúdiu na Univerzite Komenského na HR oddelení v medzinárodnej firme ako HR recruitment support. To znamená, že medzi jej úlohy patrí aj  vyberať vhodných uchádzačov na vybrané pozície a absolvovať s nimi pohovory. V článku sa dozvieš, aké najväčšie chyby pozoruje u študentov, ktorí prídu na pohovor, čo nesmie chýbať v dobrom životopise aby neskončil v kôpke medzi stovkami ďalšími a tiež či prax zohráva rolu pri výberovom konaní.

Aké najčastejšie chyby robia študenti, čo sa týka životopisu? 

Človek by neveril, aké triviálne chyby v nich ľudia vedia spraviť. To sa netýka len študentov, ale aj absolventov a ľudí, ktorí už majú za sebou niekoľko zamestnaní. V prvom rade je dôležité, aby informácie v životopisoch boli uvedené správne. Už sa mi párkrát stalo, že napríklad telefónne číslo bolo napísané zle a dovolala som sa nejakému nič-netušiacemu človeku. 

Stáva sa, že ľudia zabudnú uviesť vek, alebo školu, ktorú študujú, alebo študovali. Niekedy firma preferuje ľudí z nižších ročníkov, preto, aby si ich vo firme mohli nechať dlhší čas. Recruiteri naozaj nebudú pátrať po týchto informáciách, keď majú ďalších sto CV, ktoré si musia pozrieť. 

Čo ak niekto do životopisu uvedie klamstvo?

Samozrejme, neoplatí sa klamať a prikrášľovať si niektoré informácie. Napísať do životopisu môžu ľudia čokoľvek, ale musia počítať s tým, že príde čas, keď budú musieť svoje schopnosti ukázať. Niekedy už na pohovore. Čo potom?  Najlepšou cestou je úprimne uviesť svoje schopnosti a ich úroveň. 

„Keď má uchádzač v životopise uvedené, že ovláda Excel na pokročilej úrovni, nemám ako zistiť, či klame alebo nie. Beriem to tak, že ide o jeho reálnu úroveň, prechádza prvým sitom a je na ňom, ako si uvedené zručnosti obháji.“

Čo nesmie chýbať v dobrom životopise? A naopak, čo radšej vynechať?

Hlavne by mal byť stručný, prehľadný a obsahovať všetky potrebné informácie. Osobne mám veľmi rada, keď obsahuje fotku uchádzača. Lepšie si viem potom spojiť tvár s menom a obsahom CV. Nie je to podmienka, len také plus. 

Určite je dobré uviesť aj aktivity a skúsenosti, ktoré na prvý pohľad s prácou absolútne nesúvisia.  Publikoval si nejaký článok? Bol si na Erasme? Venuješ sa dobrovoľníctvu alebo aktivizmu? Si členom akademického senátu? Vďaka tomu bude tvoj životopis vyčnievať zo stovky ostatných. 

„Môže sa zdať, že ide o od veci informácie, ale odporúčam uviesť to tam. Od toho niekedy záleží, či pri životopise recruiter strávi 3 sekundy alebo 3 minúty.“

Študenti tiež často zabúdajú uviesť svoje plány do budúcnosti. Nie, nemyslím celoživotný plán. Myslím to napríklad tak, že ak prechádza študent zo strednej školy na vysokú a bude bývať od septembra na intráku, je to dobré to tam uviesť. Alebo ak napríklad býva v Prievidzi a pracovná ponuka má miesto výkonu v Bratislave, je dobré uviesť, že od septembra bude bývať v Bratislave. Je väčšia pravdepodobnosť, že ho pozveme na pohovor, akoby tam mal uvedenú len Prievidzu. 

Málokedy sa stretávam v životopisoch s niečím, čo by som si povedala, že „toto sem radšej ani nemal dávať“. Skôr sa pozastavím nad tým, keď tam niečo chýba, ako napríklad vzdelanie a podobne. Ako som spomínala, radšej neklamať a neprikrášľovať. 

Stalo sa ti už, že skúsenosti v životopise nezodpovedali reálnym skúsenostiam? Čo v takom prípade robíš?

Za ten čas, čo pracujem v HR som sa ešte s ničím takým nestretla. U nás ide obvykle najmä o technické pozície, kde pohovory majú aj praktickú zložku. Kandidáti musia vyriešiť nejakú úlohu, čiže už na pohovore sa ukáže, či do CV uviedol reálne schopnosti. Ak je v inzeráte uvedené, že je potrebná angličtina na úrovni B1, B2, s najväčšou pravdepodobnosťou budú chcieť od uchádzačov, aby rozprávali po anglicky. Možno bude časť pohovoru v angličtine. Vtedy sa ukáže, či sa CV zhoduje s realitou. Naozaj veľmi neodporúčam klamať a prikrášľovať informácie v životopise. Zamestnávateľ to vždy nakoniec odhalí.

Na čo si treba dávať pozor na pohovore? Čo si na študentoch všímaš?

Čo sa pohovorov týka, študenti bývajú často nervózni a strnulí. Pôsobí to veľmi neosobne. Samozrejme, každý je nervózny, ale v súčasnosti firmy hľadajú ľudí, ktorí im budú do tímu sedieť aj povahovo. Preto sa netreba báť ukázať samého seba.

Samozrejmosťou je slušné správanie. Nie som si istá, či je potrebné to vôbec spomenúť. Už sa mi ale stalo, že som volala s kandidátom a jeho prístup bol taký, akoby odo mňa očakával, že mám na neho spraviť dojem. To nie je veľmi sympatické. Treba byť vždy slušný a netváriť sa, že ich pohovorom obťažujeme. Vyjadriť záujem je vždy vítané. 

„Vždy si na uchádzačoch všímame zhruba rovnaké tri veci. Či sa človek hodí do firmy, do tímu a na danú pozíciu. Ak je odpoveď trikrát áno, tak nie je o čom.“ 

Je dôležité aj oblečenie, alebo to už nezohráva takú rolu ako v minulosti?

Myslím si, že to záleží od konkrétnej firmy a pozície. Niekde nemajú žiadny dress-codes a ľudia si obliekajú hocičo. Niekde majú prísny dress-code a treba chodiť v office štýle. Myslím si, keďže doba je stále progresívnejšia, čoraz menej ľudí hľadí na to, čo si kto oblieka. Zároveň si myslím, že je lepšie ísť bezpečnejšou cestou a obliecť sa slušne, vhodne a nevyzývavo. Netreba prísť v obleku alebo v kostýme, lakovkách či lodičkách. Čierne nohavice, blúzka, košeľa a sako sú vždy istota.

Keď už človek získa konkrétnu pracovnú pozíciu, je dobré sa informovať, čo je vhodné nosiť do práce a čo nie. Spomínam si na svoj pohovor, kde som mala oblečené čierne nohavice, blúzku a sako – pre istotu. Až potom, keď ma zamestnali, som sa pýtala na to, čo sa môže nosiť a čo nie. Zistila som, že si môžem obliecť v podstate čokoľvek. Čiže dnes je úplne bežné, že na chodbe stretnem človeka v šatách a lodičkách a hneď za ním človeka v teplákoch. 

Je pravda, že si recruiteri pred pohovorom ľudí preverujú na sociálnych sieťach? 

Možno v niektorých firmách áno, ale u nás sa to nerobí. V prvom rade majú recruiteri veľa práce a kalendár plný eventov, takže určite nemajú čas na to, aby si preklepli každého kandidáta na sociálnych sieťach. V druhom rade si ani nie som istá, či sa to môže z hľadiska GDPR. Treba ale počítať s tým, že napríklad na Facebookový profil je veľmi ľahké naraziť aj náhodne. Každopádne, neviem si úplne predstaviť, že by si môj budúci zamestnávateľ prezrel moje osobné sociálne siete a na základe toho sa rozhodoval, či som vhodná na určitú pracovnú pozíciu. Neviem, či by som úplne s takými ľuďmi chcela spolupracovať. To sa hádam ni nerobí. Aj keď, človek nikdy nevie.

Čo v prípade, keď študent ešte nemá za sebou žiadne skúsenosti? Má šancu postúpiť do výberového kola alebo uprednostňujete študentov s praxou?

V prvom rade si určite treba dobre prečítať inzerát. Ak tam je, že hľadajú človeka s trojročnými skúsenosťami napríklad v C++, tak ich treba mať. Niekde prax vôbec netreba. U nás veľmi radi dávajú šancu študentom, ktorí nemajú absolútne nijaké skúsenosti. Radi ich zaučia a „vychovajú“. Niekedy dokonca takých uprednostňujú. Takže študenti bez skúseností vôbec nemusia zúfať. 

Mám pocit, že v súčasnosti je to vo viacerých faktoroch, nielen o tom, aký skúsený človek je. Teraz si zamestnávatelia dávajú záležať na tom, aby ten človek bol flexibilný, zodpovedný, rád sa učil nové veci, mal k práci dobrý postoj a sedel im ako „parťák“ do tímu. Určite sa teda netreba nechať odradiť, ak niekto nemá skúsenosti, niekedy to môže byť výhoda.

Čo okrem praxe pri výberovom konaní zaváži?

Záleží aj od samotného recruitera. Niektorých možno osloví veľa rôznych skúseností, mne osobne je sympatické, keď vidím snahu. Málokedy vyžadujeme od uchádzačov motivačný list, ale keď si s ním dá niekto už námahu, tak má určite plusové bodíky. 

Ako som už viackrát spomenula – osobnosť! Aj taká drobnosť, ako napríklad koníčky na konci životopisu vedia o človeku povedať veľa. 

Rovnako ako spôsob komunikácie. Treba myslieť na to, že aj pohovor je stále komunikácia medzi dvomi ľuďmi. Treba sa na to aj tak pozerať. Nezabúdať na to, že je to pracovný pohovor, ale nepozerať sa na prítomných ľudí ako na autority. Stále sú to ľudia, ktorí takisto raz boli vo vašej koži. Zdravé sebavedomie je tá správna cesta.

Čím to podľa teba je, že študenti bývajú z pohovoru priveľmi vystresovaní?

Veľa ľudí chodí na pohovory s myšlienkou, že recruiteri a manažéri sa snažia spraviť pohovory čo najkomplikovanejšie a nachytať ich na nejakej otázke. Som si istá, že mnohí si na internete vyhľadali, na aké otázky sa ich budú pýtať, aby boli pripravení. Výsledkom ale väčšinou je, že potom idú na pohovor ešte viac vystresovaní. Obávajú sa rôznych chytákov a otázok ako: „Aké tri veci by ste si zobrali na opustený ostrov?“

Pohovor nie je psychologický výsluch. Slúžia najmä na to, aby si zamestnávatelia spravili komplexnú predstavu o uchádzačovi. Nie je to psychologický výsluch. Treba preto odpovedať úprimne. Patrí puntičkárstvo medzi tvoje slabé stránky? Tak to pokojne povedz. Máš pocit, že si dobrý v medziľudskej komunikácií? Neboj sa to povedať aj to. 

Študenti sa často podceňujú, alebo preceňujú. Úplne rozumiem, prečo to robia, ale mali by s tým prestať, naozaj. Odborníci, ktorí vedú pohovory, majú obvykle veľmi široké skúsenosti a stretli už kopec kandidátov. Málo čo ich prekvapí alebo oklame. Pravdepodobne nahirovali už kopec študentov a študentiek, tiež nimi sami kedysi boli. Vedia, čo môžu očakávať. Je jasné, že na pohovor ideme s tým, že chceme spraviť dojem, ale stále sme všetci len ľudia.

Máš nejaké konkrétne rady, ktoré by si odporučila študentom, ktorí sa v najbližšom čase chystajú na pohovor? 

Vec, ktorú by študenti mohli spraviť je, že si zistia niečo o firme. Toto už každý počul minimálne tristokrát stále však na to mnohí zabúdajú. Keď som išla na pohovor na svoje aktuálne miesto, vyhľadala som si firmu, prezrela som si ich stránku a všetko som si dôkladne prečítala. Vôbec som si ale nezistila relevantné informácie pre pohovor. Nikto neočakáva, že kandidát bude vedieť celú históriu a vznik firmy. Stačí, ak bude vedieť základné info, ako napríklad kto je CEO, aké má firma ciele a čomu sa celkovo venuje. 

Dôležitejšie je zistiť si, aké má firma hodnoty a či sa s nimi zhoduje. Napríklad, ak sa kandidát uchádza o prácu vo firme, ktorá je progresívna a liberálna, nebolo by ideálne, ak by bol konzervatívny. Nefungovalo by to. Alebo ak je firma orientovaná na výkon a výsledky a kandidát by bol typ človeka, ktorý sa nechá ľahko vystresovať a nepracuje dobre pod tlakom, tiež by to nefungovalo.

Chápem, že takéto informácie sa získavajú ťažšie. Najlepšie je sa o tom porozprávať s niekým, kto vo firme pracuje, alebo pracoval. Ak takáto možnosť nie je, odporúčam pozrieť sa na rôzne inzeráty od tej istej firmy. Často býva pod inzerátom napísané niečo o spoločnosti. Niekedy je aj v samotnom inzeráte uvedené napríklad „we support equality“ a podobne. Keď potom na pohovore padne otázka „prečo práve naša firma?“ tak aspoň vedia podať reprezentatívnu odpoveď.

A rozhodne nie je zlý nápad pripraviť si úprimne odpovede na niektoré otázky, ktoré určite padnú. Napríklad čo a prečo ste sa rozhodli študovať, alebo prečo ste reagovali na túto ponuku .