Rozhovor: Núdza o ambicióznych mladých ľudí na Slovensku rozhodne nie je

Študovala vo Viedni a popri škole aj stážovala. Ako však Slovenska Petronela Halamová sama tvrdí, vždy bola zvyknutá na vysoké nasadenie. Popritom všetkom sa preto rozhodla aj zastupovať Slovensko v Európskom dialógu s mládežou ako mládežnícka delegátka. V našom rozhovore prezradila, čo sa vďaka tomu naučila, čo ju prekvapilo, aj čo by dnes urobila inak.

Viacerých študentov možno pozícia mládežníckeho delegáta láka, no boja sa, že ju nebudú vedieť zladiť so školou, prácou, rodinou, kamarátmi a inými povinnosťami. Ako sa to darilo tebe?

Samozrejme, ide do istej miery o voľnočasovú aktivitu, no nemôžem povedať, že by mi výrazne narušila rozdelenie času. Počas mandátu som stihla dokončiť magisterské štúdium aj praxovať v OSCE. Presťahovala som sa späť na Slovensko, našla som si prácu, či dokonca priateľa. Vždy som bola zvyknutá na vysoké nasadenie. Som zástancom toho, že ak človeka niečo baví a chce to robiť, čas si nájde. Čo však zaručene môžem odporučiť, je, si veci dostatočne plánovať a snažiť sa myslieť o krok vpred. Mne to veľmi pomohlo.

Rada mládeže Slovenska pravdepodobne nemá núdzu o uchádzačov na pozíciu mládežníckych delegátov. Prečo si myslíš, že vybrali práve teba? Čím si sa líšila od ostatných?

To by aj mňa zaujímalo! Verím, že na Slovensku máme veľmi veľa mladých talentov, čiže si nemyslím, že som bola až taká výnimočná. Ako v mnohých veciach, bola to asi dobrá kombinácia rôznych faktorov a vhodného načasovania.

Ale predsa len, musela si sa niečím odlišovať...

Dovolím si hádať, že ich mohla zaujať moja angažovanosť v mládežníckych organizáciách, niekoľkoročná skúsenosť zo zahraničia a s tým spojené jazykové znalosti, moje vzdelanie a, v neposlednom rade, dostatočná motivácia pretaviť skutky do praxe. Musím tiež dodať, že počas tohto cyklu nás bolo viacero, dokonca aj niekoľko rotujúcich delegátov, takže núdza o ambicióznych mladých ľudí tu rozhodne nie je.

Mládežnícky delegát zastupuje Radu mládeže Slovenska v Európskom dialógu s mládežou. To znie veľmi pekne, ale čo presne bolo tvojou náplňou práce?

Európsky dialóg pre mládež je európska platforma, cez ktorú mládež dokáže ovplyvňovať tvorbu politiky v Európskej komisií. Funguje na princípe 18-mesačného cyklu, ktorý má vždy jednu nosnú tému. V mojom prípade to bola práca, prístup k práci a vidiecka mládež. A je spravovaný predsedníckou trojkou v Rade Európskej únie. Každá členská krajina si na tento cyklus podľa svojich vnútorných procesov, vyberie zástupcov, t.j. mládežníckych delegátov. Tí počas daného cyklu hája ich postoje aj na európskej pôde. A to presne bola moja úloha.

Bolo niečo, čo ťa počas tejto stáže prekvapilo?

Toho bolo pomerne veľa. Samozrejme, aj pozitívne aj negatívne. Opäť som sa potešila, koľko tvrdo pracujúcich ľudí máme na Slovensku i v EÚ a že mládežnícke témy im nie sú ľahostajné. Zároveň som ostala nepríjemne prekvapená, ako v niektorých odvetviach Slovensko stále zaostáva. Musím povedať, že najviac by, úplne prirodzene, pomohli lepšie možnosti financovania, ktoré sú na Slovensku stále v plienkach.

Čo bolo pre teba najväčšou výzvou, keď si bola mládežníckou delegátkou?

Na začiatku to určite bolo prvotné zorientovanie a pochopenie „who is who“ a aká je ich úloha. Výzvou možno tiež bolo, komu a čomu sa počas mandátu venovať, keďže čas je predsa len limitovaný a bohužiaľ, nedá sa pomôcť v každej téme.

V ponuke sa píše, že mládežnícky delegát sa zaujíma a rieši problémy mladých ľudí. Spomínaš si na nejaký konkrétny problém, ktorý sa ti takto podarilo vyriešiť?

Je ťažké považovať nejaký problém, najmä ak ide o tie komplexné, za úplne vyriešený. Počas cyklu som sa zúčastnila konzultácií v marginalizovaných skupinách a centrách voľného času v Hnúšti a Jelšave. Snažila som sa im neskôr pomôcť a podporiť ich finančne či inak. Ostali sme v kontakte a verím, že aj vďaka aktivitám a zvýšeniu povedomia o nich, sa im podarilo zakúpiť niekoľko vecí, ktoré už dlhšie mali na zozname.

V ponuke sa tiež spomínajú aj zahraničné konferencie. Do ktorých štátov si cestovala ty?

Do Bukurešti a Helsiniek. Okrem toho bola konferencia ešte aj v Záhrebe, na ktore sa zúčastnila iba druhá delegátka Dáška, keďže ja som v tom čase nemohla cestovať. Lokality týchto konferencií vždy závisia od predsedníckeho tria. U mňa to bolo teda Rumunsko, Fínsko a Chorvátsko.

Keď sa stretne viac mladých ľudí, väčšinou sa rodia aj skvelé zážitky a spomienky. Podelíš sa o nejaký?

Prirodzene, vždy tam panuje skvelá atmosféra. Človek spozná kopu podobne zmýšľajúcich ľudí. Program závisí od predsedníckej krajiny. Mne sa asi najviac páčili aktivity fínskych organizátorov. Mohli sme, okrem iného, navštíviť múzea, ísť na nádherný historický ostrov pri Helsinkách, ochutnali miestne špeciality a pod. Veľmi sme podporovali aj československé partnerstvo a prirodzene, pre spoločensky orientovaných mladých ľudí je to vhodné miesto na „veľa zážitkov a málo spomienok“...

Ak by si znovu dostala šancu zastupovať Slovensko v Európskom dialógu, čo by si robila inak?

Vždy je priestor na zlepšenie. Ostatným uchádzačom by som odporučila zapájať sa proaktívne, kde sa dá. Každá jedná mládežnícka či nezisková organizácia tohto typu je vždy otvorená diskusií a pomoci. Tento mandát je vo veľkom v rukách delegáta, takže by som sa ho snažila spraviť ešte viac unikátnym a užitočným pre druhých.

Ak by si mala vybrať jednu najcennejšiu skúsenosť, ktorú si vďaka stáži nadobudla, čo by to bolo?

Použijem anglikanizmus, pretože slovenský ekvivalent nie je úplne presný. Bol to tzv. „reality check.“ Pochopila som veľkosť a vplyv svojej sociálnej bubliny a obrovskú rozmanitosť problémov aj v rámci Slovenska. Že je ľahké súdiť bez toho, aby ste si obuli cudzie topánky. A v neposlednom rade, že bez dostatočnej finančnej podpory zo strany štátu, mnohé organizácie nemajú šancu prežiť, čo je obrovská chyba.

Ak ťa mandát mládežníckeho delegáta v Európskom dialógu s mládežou zaujal, v ďalšom cykle si to možno budeš môcť skúsiť aj ty. Všetko, čo k tomu potrebuješ vedieť, nájdeš tu.