Simona Urbaničová študuje v Holandsku. Momentálne je v treťom ročníku na univerzite v Maastrichte a vzdeláva sa v odbore Európske právo. V našom článku sa dočítaš ako funguje školský systém v Holandsku a akými prijímačkami si musia uchádzči prejsť.
V Holandsku nie sú klasické prijímačky, ako ich poznáme na Slovensku. Moje prijímačky pozostávali z toho, že som univerzite poslala môj životopis, certifikát na úrovni C1 z anglického jazyka a musela som prejsť, takzvaným matching process-om. Vďaka nemu profesori na univerzite zistia, či sa hodíme na daný program. Samozrejme, neodlučiteľnou podmienkou na prijatie je aj maturitné vysvedčenie. Univerzity v Holandsku si môžu určiť predmety, z ktorých nádejný študent musí maturovať a aj to, aké známky z daných predmetov musí mať, aby sa na program mohol vôbec hlásiť. To však veľmi závisí od univerzity a od samotného programu.
Môj matiching process pozostával z otázok typu: „Akým mimoškolským aktivitám si sa venovala?“ a „Aké globálne problémy ťa zaujímajú a prečo?“ Avšak, okrem toho som musela napísať aj dve eseje zameriavajúc sa na právny problém. Téma jednej esej mi bola daná a pri druhej eseji som mala väčšiu voľnosť, keďže som si tému mohla vybrať. Ja som sa venovala téme legalizácie eutanázie.
Tým, že som nikdy na univerzite na Slovensku neštudovala, neodvážim sa hodnotiť systém slovenských vysokých škôl ako taký, ale určite sú niektoré rozdiely veľmi viditeľné. V Holandsku sú dva typy univerzít, na ktorých sa dá študovať bakalársky program. Výskumné univerzity a univerzity aplikovaných vied. Asi najväčší rozdiel je dĺžka bakalárskeho štúdia a dôraz na prax. Pričom bakalárske štúdium na výskumnej univerzite trvá tri roky a prax povinná väčšinou nie je, na univerzite aplikovaných vied trvá bakalárske štúdium štyri roky a prax je povinnou súčasťou štúdia.
Ja som sa hlásila na oba typy, konkrétne na výskumnú univerzitu v Maastrichte a univerzitu aplikovaných vied v Haagu. Rozhodujúci faktor, ktorý u mňa zavážil, bol, že z univerzity aplikovaných vied sa vedia študenti len ťažko dostať na magisterské štúdium, keďže ich bakalárske štúdium je z veľkej časti zamerané na prax. V tom lepšom prípade musia stráviť jeden rok na prípravnom kurze na výskumnej univerzite, aby sa tam na magisterské štúdium vôbec mohli hlásiť.
V Holandsku si človek nemá absolútne žiadny problém nájsť bakalársky program zameraný na medicínu, psychológiu, IT, európske štúdia, ekonómiu či biznis, pričom je celý v angličtine. Tým pádom sú aj Holanďania zvyknutí na medzinárodných študentov a po pár týždňoch v Holandsku sa tam človek cíti ako doma.
Väčšinou školský rok nie je rozdelený na dva semestre, ale na päť až šesť periód. Každá perióda má sedem týždňov a ôsmy týždeň je skúškový. Osobne si myslím, že veľký rozdiel medzi slovenským a holandským školským systémom je aj v tom, akým spôsobom výučba prebieha. Na základe mojej skúsenosti viem povedať, že aj keď študujem právo, nemusím sa vôbec bifľovať od rána do večera. Nikto odo mňa nečaká, že budem vedieť každý zákon naspamäť. Namiesto toho sa odo mňa očakáva, že ich budem vedieť aplikovať a vyriešiť na skutočnom probléme. Do týždňa máme taktiež 10 -12 contact hours, ktoré obsahujú prednášky alebo tutoriály. Čiže štúdium je veľmi individuálne a je na zodpovednosti každého jedného študenta, či sa bude denno-denne venovať niekoľko hodín samo-štúdiu.
Určite to nie je prechádzka ružovou záhradou a ako všetko, má aj svoje nevýhody, aj keď to tak na prvý pohlaď nemusí nevyzerať. Veľkou nevýhodou je ako finančne náročné je štúdium. Nielenže sa platí ročné školné, ale študenti si musia kupovať každých pár týždňov kupovať nové knihy, ktoré sú veľmi drahé. A aj keď je životná úroveň v Holandsku veľmi vysoká, aj životné náklady pre študentov sú veľmi vysoké. Avšak, ak študent pracuje, alebo má šťastie, že mu aj rodičia finančne pomáhajú, určite sa to dá zvládnuť. Ako ďalšiu, síce drobnú, nevýhodu vnímam, že školský rok trvá od začiatku septembra do konca júna, niekedy až do konca júla. Tým pádom si študenti ťažko hľadajú stáže na leto, keďže priemerná stáž trvá minimálne tri mesiace. Poslednou nevýhodou je podľa mňa sito, ktoré v Holandsku robia počas prvého ročníka. Každý by naň mal byť pripravený.Na študentov je miestami vytváraný až príliš veľký a príliš zbytočný tlak. To spôsobuje, že aj veľmi nadaní a inteligentní študenti neprejdú prvým ročníkom.
Naučila som sa nesmiernej samostatnosti a konečne som pochopila, čo znamená mať zodpovednosť. Spoznala som veľmi veľa medzinárodných študentov z celého sveta a veľa z nich mi dalo perspektívu na rôzne problémy, ktorá by mi dovtedy ani nenapadla. Povedala by som, že štúdium v Holandsku ma naučilo sebadisciplíne, zbúralo aj veľa mojich predsudkov, a naučilo ma oveľa intenzívnejšie a oveľa podrobnejšie skúmať svet okolo mňa.