Na vysokoškolákov sa zabudlo?

Prvý, kto sa zavrel a posledný, kto sa otvorí. Tak to zatiaľ vyzerá v oblasti uvoľňovania opatrení pre vysoké školy. Školstvo je vraj priorita. Kde? Na Slovensku asi sotva.

Nie deň, ani mesiac. Niekoľko mesiacov počúvame verejné vyhlásenia, že školstvo je prioritou pre ďalšie uvoľňovanie opatrení. Z nejasného dôvodu sa tak ešte stále nestalo. Výnimky, ktoré inak dostávajú rôzne profesie, nedostali ani končiace ročníky. Ani len študenti, ktorí majú povinnú prax. Pomaly, ale isto, sa dostávame do fázy, v ktorej bude ďalšie uvoľnenie opatrení úplne zbytočné. Semester sa totiž čoskoro skončí.

Vysoké školy však nie sú na druhej koľaji len v tejto oblasti. Od začiatku tu je silný nezáujem zo strany ministerstva školstva o pandemickú výučbu na vysokých školách. Samosprávne kraje zabezpečili pre študentov zo sociálne slabších pomerov počítače. Pre študentov vysokých škôl nezabezpečil nikto nič. Tretina vysokoškolákov stratila pre pandémiu prácu. Máme vôbec prehľad o tom, či pre financie nemali problém dokončiť semester? Alebo stále rátame s tým, že všetkých živia rodičia? A zaujímal sa vôbec niekto?

Dovolili si sťažovať sa

Len si spomeňme na moment, keď sa študenti zdravotníckych odborov dožadovali výnimky na absolvovanie povinnej praxe. Do návrhu vlády boli dopísaní na poslednú chvíľu. Ešte aj v tlačovej správe ministerstva zdravotníctva sa doslova píše, že výnimky boli udelené pretože „sa sťažovali vysoké školy.“ Nuž, nemuseli by sa sťažovať, keby sa niekto zaujímal. Výnimky na prax by určite ocenili aj chemici, biológovia či pedagógovia. Ale to by sme už chceli asi veľa.

Zamestnávatelia prihliadajú najmä na prax. Prečo ani v čase uvoľňovania opatrení neboli udelené výnimky na povinnú prax? Nemuseli ich dostať všetci, aspoň končiace ročníky. Ako chceme poslať na trh práce absolventov bez reálnych skúseností? Až 66 percent plánovaných stáží sa počas pandémie nepodarilo uskutočniť. To si naozaj myslíme, že sa to nikoho nedotkne? Že budúci zamestnávatelia sa zľutujú, lebo bola pandémia?

Určite sa nechcem postaviť do pozície človeka, ktorý hodnotí, čo má väčšiu prioritu pri otváraní. Nemám na to kompetencie, a ani nie som členom krízového štábu. Hodnotím len to, čo posúdiť viem - nezáujem kompetentných o študentov vysokých škôl. A to, že nepíšu petície, neznamená, že je všetko v poriadku.