V tomto sa od opíc nelíšime: Toto robí doomscrolling s naším mozgom

Začína sa to jedným videom hneď ráno a krátko na to dvomi-tromi aktualitkami. Kým sa nazdáme, ubehne hodina. Chuť pustiť sa do práce? Nulová.

Scrolling je závislosť. A tak trochu sila zvyku. Uvedomil som si to pred dvomi týždňami, po tom, čo mi z obrazovky smartfónu zmizol Twitter. Zo dňa na deň bol preč. Keďže ja sám nepatrím k tým, ktorí by si boli pamätali heslá, trvalo mi nejaký čas, než som si ho znovu úspešne otvoril. Aj na to sú už totižto rafinovanejšie algoritmy, než kedysi. "Konečne!" Povedal som si. Po dvoch týždňoch mimo Twitteru som zistil, že drvivá väčšina správ a obsahu vo feede ma už viac nezaujíma. O to viac ma otravovala. Nebyť toho, že väčšiu časť týždňa je potrebné pracovať a venovať sa iným povinnostiam, doomscrolling by nemusel byť až taký problém. Lenže je. Čoraz väčší. 

Počká práca či tiktokeri? 

Netreba sa ani pohybovať v marketingu, aby bolo jasné, že tým, čo je dnes pre všetkých najdôležitejšie, je získanie našej pozornosti. Úlomku pozornosti. Dnešní marketéri pracujú tvrdo na tom, aby v rámci takzvanej ekonomiky pozornosti dokázali zaujať ľudí v čo najkratšom čase. To, čo to následne spraví s našimi výkonmi v práci, sebavedomím alebo vyjadrovaním, je už obvykle druhoradé.

Siahnuť impulzívne po smartfóne a začať prechádzať shorts či správami na X, však možno ani nie je to, čo skutočne chceme. Dostávame sa k tomu nezámerne a nevedomky. Toto kompulzívne správanie je vyvolané rozličnými podnetmi, často medzi ne patria nuda, nervozita, znechutenie či demotivácia. A práve tieto pocity sa v nás počas doomscrollingu prehlbujú. Pretože zasahujú náš základný, respektíve primárny mozog, ktorý riadi naše živočíšne pudy, podobne ako u opíc. Zatiaľ čo sa však snažíme nájsť útechu vo videách dobermanov na trampolíne, olympijskej breakdancerke či memečkách obchodných reťazcov, iní na našej pozornosti (a strachu) zarábajú. Narozdiel od našich pracovných povinností, ktoré naopak, stoja a čakajú. 

Monkey business a samé red flagy 

Obsah, ktorý neustále sledujeme, je pritom výsledkom práce influencerov, TikTokerov a agentúr, ktoré tomu venujú denne niekoľko hodín. Čo znamená, že zatiaľ čo my prokrastinujeme, oni paradoxne tvrdo makajú na tom, aby nás úspešne rozptyľovali a odviedli našu pozornosť od povinností. Odolať nutkaniu swajpnúť ešte tri videá, prekliknúť sa na iný profil či TikTok, nie je easy. Zvlášť preto, že čím dlhšie scrollujeme, o to menej uvažujeme o tom, čo presne od scrollovania očakávame. Skrátka a dobre, scrollovanie rovná sa zaháľanie.

S týmto zlozvykom je preto dobré prestať vždy v nasledovných momentoch. Po prvé vtedy, keď si uvedomíme, že z obsahu, ktorý si prechádzame, v praxi nezískame žiadnu hodnotnú informáciu pre prácu a dokonca ani pre život. Po druhé vtedy, akonáhle začneme pociťovať zmeny nálady, nervozitu či obavy. Náhlu zmeny nálady by ste mali brať ako red flag a okamžite položiť telefón čo najďalej od seba. Doomscrolling totižto nie je nevinná zábava na krátenie času. S každou ďalšou minútou sa v našom tele menia hladiny hormónov, zvyšuje sa miera kortizolu a adrenalínu. Čo sa napokon podpisuje aj na tom, ako v ten deň zahviezdime v práci. 

Z ulievača na zamestnanca mesiaca 

Dobrou správou je, že doomscrolling však nie je doživotnou diagnózou, hoci vývojári sociálnych sietí by radi verili tomu, že sa im podarilo dostať nás tam, kam potrebujú. To, koľko času strávime scrollovaním, je im jedno. Podstatné je, aby to bolo dostatočne dlho na to, aby sme videli čo najviac reklám, plateného obsahu a bolo tak možné získať čo najviac informácií na účely "lepšieho" nastavenia algoritmu. Čo však získame tým, že si prestaneme pracovnú dobu krátiť čekovaním instača či TikToku?

Dostať odolnosť voči doomcrollingu do praxe sa oplatí počas pracovnej doby aj mimo nej. Nielenže sa ti zlepší spánok, budeš sa v práci cítiť menej nervózne, tvoja pozornosť nebude taká roztrieštená a zistíš, na čom sutočne záleží. Obrovským soft skillom, ktorý ocenia aj tvoji budúci zamestnávatelia, bude predovšetkým schopnosť time managementu, zoradenie priorít a disciplinovanosť. Necháme zvíťaziť svoje pudy, alebo budeme mať kontrolu nad tým, čo s nami robia sociálne siete. A ak by ste s tým predsa len mali ťažkosti, nechajte appky zmiznúť z telefónu. Je to síce radikálne, no spoľahlivé riešenie.