Lucia Cádrová: Mama so mnou cestovala do Bratislavy, aby malého zabavila počas prednášky alebo skúšky

Študenti a absolventiMichaela Pősová
Lucia Cádrová: Mama so mnou cestovala do Bratislavy, aby malého zabavila počas prednášky alebo skúšky

Materstvo často býva  náročné samo o sebe. Typický stereotyp, v ktorom žena ostáva celé dni sama doma s dieťaťom a muž zarába peniaze je šibeničný pre obe strany. A tak sa stáva, že sa žena musí obracať a riešiť situácie a konflikty s deťmi sama. Je tak matkou, psychológom, kuchárkou, upratovačkou, lídrom a koučom v jednej osobe. Pri takomto tempe je niekedy až nepredstaviteľné, že by si žena v celom kolobehu našla čas sama na seba a venovala sa tomu, čo ju samu obohacuje a napĺňa. No čo v prípade, ak žena popri materstve ešte aj študuje?

Ako skĺbiť materstvo so štúdiom na vysokej škole? Dá sa takáto možno neočakávaná situáciu zvládnuť aj bez pomoci rodiny a bez toho, aby musela žena štúdium ukončiť? Niekto múdry by asi povedal, že všetko sa dá ak sa chce. To platí aj v tomto prípade, aj napriek tomu, že často tá prvotná snaha a túžba dotiahnuť veci do konca, nezáleží len na tom jednom danom páre, ktorý sa ocitol v nečakanej situácii tým, že privedie na svet potomka. Lucia Cádrová dnes už mama dvoch detí si materstvo a zároveň aj štúdium okúsila na vlastnej koži. A ona, rovnako ako mnohé iné ženy v podobnej situácii je dôkazom toho, že zvládnuť sa dá úplne všetko.

 Plánovali ste dieťa počas štúdia, alebo to bola neočakávaná situácia?

Dieťa prišlo nečakane. Síce sme s priateľom boli spolu dlhšiu dobu, ale stále sme boli mladí, pričom ja som mala práve ukončený tretí ročník bakalárskeho štúdia na Prírodovedeckej fakulte UK a priateľ bol v čase zistenia môjho tehotenstva prijatý na Filozofickú fakultu UK. Situácia bola teda absolútne neočakávaná.

Ako prijalo okolie informáciu o vašom tehotenstve? Boli vyučujúci a spolužiaci vľúdni, alebo naopak vám dávali pociťovať to, že dieťa popri štúdiu je nezodpovednosť?

Najbližšie okolie, rodičia a najbližšia rodina prijali túto správu s radosťou a pokojom. Naši rodičia sa správe potešili, avšak mali aj obavy, ako to všetko zvládneme, keďže sme si obaja sťažili šance na úspešné ukončenie štúdia. V škole som nepostrehla žiadne negatívne narážky od spolužiakov ani pedagógov. Naopak všetci boli ku mne milí, snažili sa mi pomôcť a vyjsť v ústrety, aby som štúdium zvládla. 

Ako ovplyvnilo tehotenstvo a dieťa vaše štúdium? Boli ste nútení prejsť na inú formu štúdia? 

Zimný semester štvrtého ročníka som stihla ukončiť v podstate klasicky. Zúčastňovala som sa všetkých prednášok aj cvičení a termíny tehotenských poradní som sa snažila prispôsobiť podľa rozvrhu v škole. Po pôrode som pokračovala aj naďalej v dennej forme štúdia s tým, že niektoré predmety som absolvovala až v piatom ročníku.

Mala univerzita, na ktorej ste študovali nejakým spôsobom ošetrené aj tieto prípady? (Individuálny študijný plán, detský kútik pre študentov a zamestnancov?)

V letnom semestri štvrtého ročníka sa dalo s vyučujúcimi dohodnúť na individuálnom štúdiu. Musela som však na niektoré cvičenia dochádzať do Bratislavy z Kysúc, čo bolo časovo veľmi náročné. Počas môjho štúdia som nezaregistrovala, že by bol na fakulte zriadený detský kútik pre deti študentov a zamestnancov.  

Pomáhala vám so štúdiom a dieťaťom aj rodina, alebo ste to museli zvládnuť všetko sama, za pomoci manžela/ partnera?

Rodina aj môj partner mi boli oporou počas celého štúdia. Rodičia nás podporovali jednak materiálne, ale pomáhali aj so strážením synčeka, keď to bolo nevyhnutné. Neraz so mnou mama cestovala do Bratislavy, aby malého zabavila počas prednášky alebo skúšky. Bez pomoci rodiny by bola situácia zrejme oveľa náročnejšia.

Myslíte si, že by si ženy mali najskôr budovať svoju kariéru a otázku materstva odkladať na neskôr, alebo naopak, mali by mať ženy deti skôr? A ak príde dieťa skôr, ako skĺbiť materstvo s ambíciami a túžbami niečo dokázať? Ako ustáť spoločenský tlak, ktorý núti ženy byť dokonalou matkou, manželkou, ženou v domácnosti a popri tom niečo dokázať aj v pracovnej oblasti? 

Toto je podľa mňa veľmi individuálna otázka, na ktorú je len veľmi ťažko odpovedať všeobecne. Ja som mala to šťastie, že som mala podporu ako od rodiny, tak aj od vyučujúcich, s ktorými sa vždy dalo dohodnúť na kompromise. Avšak mnohé ženy nemajú to šťastie a svoje rozhodnutie musia prispôsobovať oveľa náročnejším okolnostiam s akými som sa musela potykať ja. V ideálnom prípade je určite lepšie najskôr vyštudovať a až následne rozmýšľať nad založením rodiny. Ak však dieťa príde nečakane počas štúdia, ako to bolo aj v mojom prípade, určite sa netreba hneď vzdávať. Jednak je možnosť štúdium prerušiť na určitý čas a pokračovať, keď dieťa bude väčšie, alebo si dohodnúť individuálny študijný plán. Skĺbiť materstvo s osobnými ambíciami je veľmi náročné, preto je dôležité vedieť si veci naplánovať a taktiež zapojiť do starostlivosti o dieťa partnera/manžela aj najbližšiu rodinu, ak je to možné.

Máte nejaký recept na to ako sa nepoddať spoločenskému odsudzovaniu? Napríklad žena zlou matkou, pretože sa rozhodla dať dieťa do jaslí a ísť do práce/ do školy. Je zlou matkou, pretože sa rozhodne byť doma s dieťaťom dlhšie (celé tri roky, ako jej to štát dovoľuje) a je vnímaná ako lenivá žena, ktorej sa nechce ísť do práce a tak sa necháva vydržiavať manželom/ partnerom? 

Zaručený recept zrejme neexistuje, pretože vždy sa nájde niekto s negatívnym postojom k čomukoľvek, čo spravíte. Môj prvý syn jasle nenavštevoval a momentálne som na rodičovskej dovolenke s druhým synom. Vo svojom okolí mám veľa mamičiek, ktoré sú na rodičovskej dovolenke 3 roky, niektoré aj dlhšie s ďalším dieťaťom. Ja osobne som sa so žiadnymi negatívnymi reakciami okolia, že žena zostáva s dieťaťom doma dlhšie a necháva sa vydržiavať manželom, nestretla. Takže pokiaľ má žena podporu od partnera/manžela a finančné možnosti jej dovoľujú starať sa o dieťa do jeho 3 rokov, určite by som neriešila, čo si o tom myslí okolie. Zároveň by som neodsudzovala ženy, ktoré sa rozhodli dieťa dať do jaslí, pokiaľ im ich možnosti nedovoľovali iné riešenie. Podľa môjho názoru by si  ženy - matky, najmä tie, ktoré sa starajú o deti samé, zaslúžili väčšiu podporu ako od štátu, tak od zamestnávateľa resp. vzdelávacích inštitúcií, ktoré navštevujú.  

Ak bol tento článok pre vás užitočný, budeme veľmi radi, keď nás podporíte jeho zdieľaním na sociálnych sieťach. Ďakujeme!