Bývalý senátor STU: Študentov z voľby rektora vyšachovali

Voľby rektora STU sú naplánované na 28. júna 2021. Kandidatúru na post predložili len dvaja kandidáti. Vzhľadom na termín volieb sa jedna tretina študentov nebude môcť zúčastniť. „Voľba rektora je jednou z najdôležitejších volieb akademického senátu, ktorá udáva smer celej univerzity,“ hovorí študent a bývalý senátor AS STU Denis Eke, ktorého sa vzniknutá situácia týka.

Voľby sa budú konať 28. júna 2021. Prečo je tento dátum nevhodný?

Väčšina študentov v záverečných ročníkoch bakalárskeho alebo inžinierskeho štúdia ukončuje svoje štúdium štátnou skúškou alebo obhajobou záverečnej práce práve v priebehu júna. V čase voľby rektora už preto študenti nebudú riadne zapísaní a budú mať pozastavený výkon funkcie.

Čo to pre nich znamená?

V prípade prerušeného mandátu sa študent automaticky považuje za neprítomného - ako keby nehlasoval. V našom prípade to znamená, že jedna tretina študentov sa nebude môcť zúčastniť jednej z najdôležitejších volieb akademického senátu.

Ako prebiehajú voľby na post rektora?

Pred samotnou voľbou sú najprv predstavení kandidáti. Na zhromaždení akademickej obci kandidáti predstavia svoj volebný program a v rámci rozpravy odpovedia na otázky, na ktoré sa ich akademická obec - študenti, zamestnanci a verejnosť, spýta. Avšak, vzhľadom na súčasnú pandemickú situáciu sa nebudú môcť zhromaždenia zúčastniť všetci. Bude to na štýl - kto prvý príde, ten prvý berie.

A čo živý prenos?

Nedávno sme sa dozvedeli, že nebude zabezpečený ani živý prenos. To znamená, že študenti a ani zamestnanci akademickej obce, ktorí by sa chceli zúčastniť, nebudú môcť.

Čo sa deje potom?

Samotné voľby môžu mať jedno alebo dve kolá, závisí to od viacerých faktorov. Do druhého kola nepostupuje kandidát alebo kandidáti s najmenším počtom platných hlasov. Zvolený kandidát musí získať nadpolovičnú väčšinu všetkých hlasov akademického senátu. To predstavuje minimálne 23 hlasov.

Ako dopadnú voľby podľa teba?

Tento rok sa o post rektora uchádzajú len dvaja kandidáti. Myslí si, že rektor bude zvolený v prvom kole volieb.

Myslíš si, že tento dátum bol zvolený zámerne?

Harmonogram volieb bol vytvorený podľa volieb z roku 2018. Či je to správne, neviem posúdiť. Ale nie je možné, aby zamestnanecká časť akademického senátu nevedela o tom, že študenti v období tesne pred voľbou rektora štátnicujú a prídu tak o možnosť voliť. Veď aj ich vlastní študenti končia štúdium v tom istom čase.

Nestačilo by len upraviť harmogram?

V harmonograme sú stanovené lehoty jednotlivých úkonov, ale tieto lehoty nie sú ničím určené. Mám na mysli zákon alebo podobne. To znamená, že áno, harmonogram mohol byť pokojne upravený.

A dala by sa táto situácia vyriešiť aj inak?

Myslím si, že áno. Ak by akademickému senátu záležalo na hlase študentov a zároveň na tom, aby voľby prebehli v úplnej korektnosti a férovosti, tak by našli riešenie. Napríklad v podobe doplňujúcich volieb na miesta študentov, ktorí ukončili štúdium. Každý volený zástupca by mohol hlasovať.

Neskúšali ste požiadať o zmenu dátumu?

Pýtal som sa predsedu akademického senátu - profesora Peciara, prečo by voľby nemohli prebehnúť v skoršom termíne alebo až v ďalšom akademickom roku. Odpoveďou boli len výhovorky a zástupné dôvody, prečo by to nešlo.

Napríklad aké?

Napríklad, že rektor musí byť zvolený ešte pred letnými prázdninami, inak univerzita nebude mať vedenie. Je to absolútny nezmysel. Zákon jasne hovorí, že osoba poverená funkciou rektora je vymenovaná najviac na šesť mesiacov. V našom prípade môže zastupujúci rektor vykonávať svoju funkciu do konca októbra. Kvôli zamestnancom, ktorí sa snažia študentov obísť pri každej príležitosti a takýmto spôsobom jednajú so študentmi, ako s občanmi druhej kategórie, je univerzita odsúdená na degradáciu a úpadok.

Myslíš si, že hlas študentov pri tejto voľbe bude chýbať?

Určite bude chýbať každý hlas. Odhliadnuc od toho, či ide o študentský alebo zamestnanecký. Dostatočný počet hlasov k voľbe je, aj bez zastúpenia študentov, ale podstatné je, že nie každý sa bude môcť tejto voľby zúčastniť. Sú to práve študenti, ktorí sú z tejto voľby vyšachovaní.

Stretol si sa už s podobnými situáciami, kedy sa študenti AS nemohli zúčastniť voľby?

Áno, podobná situácia tu bola už minulé leto pri odvolávaní dekana FIIT - profesora Kotuliaka. Aj vtedy mala väčšina študentov pozastavený výkon funkcie. Ak by študenti mohli hlasovať, mohol akademický senát tento návrh schváliť a viac ako 30 pedagógov nemuselo opustiť univerzitu.

Ako ste sa cítili, keď ste sa dozvedeli dátum a uvedomili si, že nie všetci z vás sa budú môcť zúčastniť voľby?

Nerozumiem teda urgentnosti šestnástich senátorov, ktorí požiadali o zvolanie mimoriadneho zasadnutia AS, kde sa schvaľovali materiály potrebne pre vyhlásenie volieb. Ale pravdupovediac, nebol som ani prekvapený.

Prečo?

Bol som niekoľkokrát obvinený z toho, že som niekým ovplyvnený. Už dávnejšie som sa o sebe dozvedel, že som riadený a platený Esetom alebo politickou stranou Progresívne Slovensko.

Aj v akademickom senáte?

Na zasadnutiach AS viackrát zaznelo, ako by študenti mali chodiť do školy a nie štrajkovať. Odznel aj názor, že študenti nemajú kritické myslenie. Po týchto všetkých urážkach a obvineniach ma zo strany niektorých zamestnancov prekvapí len máločo.

Aká je tvoja posledná skúsenosť s akademickým senátom?

Pri poslednom rokovaní som predložil návrh na pridanie bodu do programu, v rámci ktorého som chcel poďakovať študentom a študentkám z iniciatívy Za Našu FIIT. Tí získali prestížne ocenenie Biela vrana, ktoré sa udeľuje za ochotu bojovať za demokraciu.

Ako to dopadlo?

Po veľmi búrlivej diskusii sa pristúpilo k hlasovaniu. Prítomných nás bolo 33 senátorov, ale prezentovalo sa iba 23. Tým sa nesplnila podmienka rokovacieho poriadku, že akademický senát je schopný sa uznášať, ak sú na zasadnutí prezentované aspoň tri pätiny jeho členov, čo je v prípade AS STU 27. Bola to očividná obštrukcia zo strany zamestnancov univerzity.

Foto: archív DE; STU